Lekárne v noci - luxus na ktorý nemáme?

Na území Bratislavy dnes funguje neuveriteľných 192 lekárni (informácia z januára 2010 z Bratislavského samosprávneho kraja). Podľa informácií z Magistrátu hlavného mesta Bratislavy v obecných priestoroch sa dnes už nachádza iba jedna jediná lekáreň. Napriek tomu som ako poslankyňa presvedčená, že magistrát hlavného mesta Bratislavy by mal vstúpiť do rokovania s kompetentnými orgánmi a túto nevyhovujúcu situáciu zvrátiť. Pre jej pochopenie sa treba pozrieť ako to fungovalo v nedávnej minulosti, keď v každom bratislavskom obvode bola pohotovostná služba. Ešte v deväťdesiatych rokoch existovala Lekárenská služba spadajúca pod Ústav národného zdravia hlavného mesta Bratislavy a riadila metodicky a personálne všetky lekárne. Lekárni bolo v tom čase 42 a výdajní liekov päť. Bratislava bola rozdelená na spádové oblasti a každý z jej piatich obvodov musel mať otvorenú pohotovosť, teda poskytovať služby aj v noci. Deväťdesiate roky boli obdobím privatizácie aj v tejto oblasti. Vznikali súkromné lekárne v novovytvorených priestoroch a prebehla aj privatizácia štátnych. Okrem Univerzitnej lekárne ich dnes v Bratislave vlastnia podľa platnej legislatívy rôzne právnické, alebo fyzické osoby. Prevádzkovať ju však musí farmaceut s príslušným vysokoškolským vzdelaním. Keď je toľko lekárni, tak prečo ich viac neprevádzkuje nočnú pohotovostnú službu? Všetko je vraj otázka peňazí. Lekárnici by aj boli ochotní poskytovať tieto služby, ale "prvým a nevyhnutným krokom musí byť zabezpečenie otázky financovania tejto služby podobne ako je tomu v prípade lekárskych pohotovostí," tvrdil ešte v roku 2008 člen prezídia Lekárenskej komory Peter Stanko. Dnes teda neexistuje nariadenie, ktoré by kompetentných prinútilo riešiť spádové oblasti, teda neexistuje nariadenie, ktoré by určovalo počet obyvateľov príslušného územia ktorým by mala byť povinne poskytnutá pohotovostná služba. V januári 2009 sa naposledy búrlivo diskutovalo o očakávaných zmenách v nariadeniach vlády o poskytovaní pohotovostných služieb. Pre lekárenskú službu sa však nič nezmenilo. Naďalej platí nariadenie ktoré povinnosť zriadiť viacej pohotovostných lekárni, či definovať inak spádové oblasti, neurčuje. Sme ako v začarovanom kruhu. Možno je to aj tým, že lekárni je v Bratislave skutočne ako maku. Majiteľ lekárne si sám určuje koľko ľudí zamestná, čo bude v lekárni s cieľom zabezpečenia čo najvyššieho zisku. Skúste napríklad zohnať individuálne vyrábané liečivé prostriedky - IVLP. Na to je treba laboratórium, suroviny, laminátor, destilátor... . V súčasnosti vlastne väčšina lekárni pôsobí ako v minulosti výdajňa liekov. Na jednej ulici je ich pokojne niekoľko, ale keby ste chceli v noci pomoc, nedostanete ju, lebo taká lekáreň by musela mať viac zamestnancov. Zákonník práce však nepustí... . Jeden farmaceut, či dvaja, predsa nebudú 24 hodín v lekárni a to sedem dní v týždni. Nie som proti súkromnému podnikaniu a naozaj nie som proti súťaži, ale som proti nedotiahnutej legislatíve v tejto oblasti. Argumenty typu, že občan sa má zásobiť liekmi cez deň, má predvídať, že bude potrebovať pomoc, nebudem ani komentovať. Pri pohľade na blikajúce autá stojace na hlavnom ťahu na Račianskej ulici pred lekárňou, mi pripadajú takéto argumenty zvrátené. A to sú všetci radi, že našli vôbec otvorenú lekáreň. Ale čo tí, čo auto nemajú a bývajú na území nielen Starého Mesta. Preto som sa rozhodla na najbližšom zasadnutí mestského zastupiteľstva predložiť návrh uznesenia, ktoré by zaviazalo primátora mesta iniciovať rokovanie s príslušnými orgánmi, a to s cieľom dosiahnuť zmenu tohto nelichotivého stavu.