Veď takmer každý mestský poslanec a tiež poslanec mestskej časti sľuboval pred komunálnymi voľbami, že bude hľadať riešenia aj v oblasti statickej dopravy - teda parkovania. Všetky mestské časti trpia týmto problémom, ale Staré mesto obzvlášť. Pýtala som sa súkromne, aj verejne a bolo dlho, až pridlho ticho.
Dnes námestie na povrchu nehanebne chátra. Teda pravdu povediac až minulý víkend prišlo k malým, ale chvályhodným parkovým úpravám pred sochou p. Kulicha na pamätníku SNP, medzi ľuďmi zvaným „Rozvadená rodina“. Ale inak ústredné námestie nášho mesta prebije úpravou a vdýchnutým životom takmer každá hlavná v ulica v ktoromkoľvek okresnom meste.
My ako správni domáci páni, ktorí nechceme, aby bolo vidno zaprášené a nepekné kúty našej domácnosti, radšej ešte aj vypneme svetlo v predsieni keď príde hosť, aby nič nevidel. V tomto prípade je predsieňou námestie pri kostole Svätej Trojici zvané Župné. Máme tu zhasnuté prakticky od zimy. Ak prichádza cudzinec, hosť neznalý pomerov od Prezidentského paláca, pred sebou vidí len tmu. Sliepňajúce sviečočky v akomsi podniku pri Michalskej bráne a na zelenkavo svietiacu budovu bývalého veľkého Baťu. A ďalej nič! Pri bývalej krčme Fajka, po ktorej nie je bohužiaľ ani stopa a kostole Svätej Trojice sa môžete kľudne otočiť a ísť do Petržalky, alebo pod most k Dunaju. Možno to firma, ktorá má na starosti osvetlenie tejto časti mesta myslí s nami dobre. Či sa tu náhodou netaktizuje. Však načo by svietilo svetlo na zaslepenom námestí ktoré nikam nevedie a je tam neporiadok. Pri kostole sv. Trojici nesvieti nič, ani smerom na Obchodnú ulicu. Až čo to začína pri Hlavnej pošte, tá si dokonca v najtreskúcejšej zime nainštalovala krásne fasádové osvetlenie vo vlastnej réžii.
Len my domáci vieme, že tadiaľ sa asi ide pod Michalskú bránu, do srdca nášho Starého Mesta. Vieme, že tadiaľ sa ide k spomínanému súsošiu zvanému „Rozvadená rodina“ kde sa odohrávali kľúčové scény našich novodobých dejín. Vieme, že tadiaľ sa ide k Starej tržnici, kultovému V - klubu, Manderláku - nášmu prvému mrakodrapu a či k Univerzite Komenského.
Tento týždeň na zasadnutí poslancov v Starom meste vzplanula iskierka nádeje. Rozhodli sme sa predať nepotrebnú spoločnosť s menom SNP Invest a.s., ktorú sme si kedysi na realizáciu spomínaných veľkolepých projektov vytvorili. Spoločnosť nemala nič - len zakladateľskú listinu, jeden stôl a minuté peniaze na nepoužiteľné projekty. Voda v koši. Vravelo sa opäť o možnom riešení parkovania pod námestím. Čo ma však zarazilo - už sa ozývajú hlasy načo zahusťovať dopravu v centre Bratislavy, načo tam lákať ľudí. No vychádza mi, že my sme asi fakt divný národ.
Môžeme naďalej chodiť v srdci Bratislavy po námestí vidieckeho charakteru, okolo parku kde spávajú bezdomovci medzi psími a žiaľ aj ľudskými exkrementami.
Ľudia, zamyslime sa keď budeme písať petície na zachovanie identity tohto parčíku pred súsoším „Rozvadenej rodiny“. Verím, že územný plán a história, či svedomie v tomto prípade pri riešení povrchu nepustia. Ale podzemie? Uvedomme si kto sme, kedy a kde žijeme, čo chceme, kam kráčame. A keď si to rozmyslíme a urobíme niečo hodné pozornosti môžeme rozsvietiť aj to zhasnuté svetlo, aby sme mohli povedať – áno, správne idete, toto je naše slávne Námestie SNP vážení.